Epic blog from
Svet ti leží pri nohách, neboj sa ho spoznať
Svet ti leží pri nohách, neboj sa ho spoznať
Keď som sa prvýkrát začal zaoberať myšlienkou návštevy Nórska, nemal som ani potuchy o tom, kde začať s plánovaním. Slovo dalo slovo a bolo rozhodnuté. Zhodli sme sa na tom, že sa neoplatí ísť na menej ako dva týždne. Mal som pol roka na to, aby som všetko pripravil.
Ako prvé som zvažoval možnosti dopravy. Ako vidieť čo najviac za čo najmenej peňazí? Určite je najpohodlnejšie cestovať letecky, avšak má to svoje nevýhody. Ak by sme využívali verejnú dopravu, nestihli by sme ani polovicu programu. Po cenovom prieskume autopožičovní v Osle som mal v hlave jasno. Ísť vlastnými autami zo Slovenska sa zdalo ako najrozumnejšie riešenie.
Cesta mala trvať cca jeden deň. Ale ako šoférovať dve autá v kuse 24 hodín? Nasledoval ďalší prieskum, kedy som si prezrel sortiment slovenských autopožičovní. Po pár dňoch hľadania a neúspešných emailoch som našiel víťaza. Deväť miestny Peugeot Boxer, ktorý mal dostatočne veľký kufor a cena bola veľmi prijateľná. Takto sa mohli šoféri striedať a celá cesta sa dala zvládnuť viac-menej bez prestávky. Mikrobus sa mi nakoniec podarilo obsadiť celý, čo výrazne znížilo náklady na cestu.
Problém z dopravou bol vyriešený, na rade bol program. Ak by to záležalo odo mňa, chodili by sme len po horách. Ostatní však chceli vidieť aj nejaké mestá. Pri plánovaní mi veľmi pomohla kniha Norsko – Jih, zo série Rother, od vydavatelstva freytag&berndt. V knihe sú tie najkrajšie trasy a najzaujímavejšie miesta južného Nórska. Aj kvôli knihe som sa rozhodol, že spravíme okružný trip práve južným Nórskom, ktoré toho ponúka naozaj veľa.
Niečo som zistil z knihy, niečo som googlil. Pomohla mi skvelá turistická mapa ut.no, kde sú vyznačené turistické trasy. Uvedené kilometre však nie su dôverihodné. Reálne môže byť trasa aj dvojnásobne dlhšia. Narazil som aj na mapu visitnorway.com, kde je skvelý zoznam atrakcií a pamiatok. Keď bol program hotový stanovil som termín od 13.8. do 28.8., čo je už po hlavnej turistickej sezóne. Na rad prišlo ubytovanie.
Zhodli sme sa na tom, že nám nevadí stráviť dva týždne v stanoch. V pláne bolo stanovať pár dní na divoko, kvôli zníženiu nákladov na ubytovanie a pár dni v kempoch. Keď však prišlo isté k istému, spanie na divoko krachlo. Nemohli sme predsa ženám odoprieť hygienu a tak sme väčšinu nocí strávili po kempoch. V mobilnej aplikácii NorCamp nebol problém nájsť vhodné ubytovanie pri našej trase.
Pre odjazdom som hľadal informácie ohľadom Nórskych ciest. Na niektorých cestách sa platí mýto, a to je väčšinou vyberané pomocou automatickej služby. Jednoducho si na stránke autopass.no zaregistrujete poznávaciu značku auta a kreditnú kartu. Systém už sám stŕha poplatky za jednotlivé prejazdy bránami. Môže sa však stať, že narazíte aj na závoru, kde je treba zaplatiť kartou alebo v hotovosti. Sú to väčšinou odľahlé a menej frekventované miesta. Maximálna povolená rýchlosť je v meste 50 km/h, na diaľnici 90 km/h a na ostatných cestách 80 km/h.
Deň odjazdu
Keď sme prišili do bratislavskej pobočky DK Auto pre náš mikrobus, ostali sme milo prekvapení. Auto bolo ako nové, na tachometri svietilo niečo pod 20 tisíc kilometrov a v zadu bolo toľko miesta, že som prestal mať pochybnosti, či sa zmestíme. Požičanie nás vyšlo okolo 940€ na 16 dní, čo sa nám po rozrátaní zdalo ako super cena. Ešte večer sme naložili väčšinu vecí, aby sme sa ráno zbytočne nezdržovali.
Okolo pol šiestej ráno sme vyrazili z domu smer Bratislava, kde sme nabrali posledných troch účastníkov. Na diaľnici sme vytočili tachometer na 120 smer Praha. Pôvodne bol v pláne trajekt z Dánskeho Hirtshals do Nórskeho Kristiansand. Keď som sa však pokúšal rezervovať lístok pre mikrobus, stále mala stránka nejaký problém. Po troch dňoch som to vzdal a zmenil plán cesty, čo nakoniec nebolo až tak na škodu.
Na Nemeckej diaľnici sme uviazli v dvoch kolónach, ktoré nás zdržali na dobré 3 hodiny. Štyri pruhy boli odklonené na, úzku cestu mimo diaľnice, čo spôsobilo slušný chaos. Ak by sa mi aj podarilo rezervovať lístok na trajekt, pravdepodobne by sme ho nestihli a ďalší už ten deň nešiel. Keď sme prišli do Dánska, použili sme náhradný plán, mosty do Švédska.
Po ceste sú dva spoplatnené mosty. Dá sa platiť kartou, v hotovosti, alebo pomocou mýtneho prístroja. V hotovosti berú Dánsku aj Švédsku korunu. Nepohrdnú ani Eurom. Ak však nedáte presne, zvyšnú sumu vám vrátia buď v dánskej alebo švédskej mene podľa toho, čo si vyberiete. Za obidva mosty sme zaplatili okolo 70 eur.
Cesta Švédskom ubehla celkom rýchlo, nakoľko som mal v noci voľnú diaľnicu. Ráno sme dorazili do Nórska a okolo desiatej sme parkovali auto v hlavnom meste. Parkovanie v centre s tak veľkým autom je trochu problém. Do parkovacích domov a podzemných garáži sa kvôli výške nezmestí. Nakoniec sme našli jedno platené parkovisko pod mostom. Za parkovné sme však zaplatili okolo 45€.
Nórsky trip
Počas našej cesty sme navštívili najväčšie mestá Oslo a Bergen. Boli sme pozrieť na slávnu Trolltungu a Kjerag. Dva dni sme sa túlali po Utladalen Landscape Protection Area, kde sme videli okrem iných vodopádov, aj nádherný vodopád Vettisfossen, ktorý padá z 275 metrovej výšky. Noc sme strávili v turistickej chate Stølsmaradalen, kde sme zažili nádhernú nočnú oblohu medzi horami.
Pri túre na výhľadový vrchol Rundemellen sme s úžasom pozorovali nekonečný fjell. Po ceste sme navštívili aj nádherné drevené kostolíky Urnes stavkyrkje a Heddal stavkyrkje, ktoré majú 800 ročnú históriu. Najsevernejší bod našej návštevy bol ľadovec Jostedalsbreen a pozreli sme sa aj pod ľadovec Folgefonna. Nad vodopádom Langfossen sme si užili výhľad na celý Åkrafjorden.
Pod vrcholom Starvarnuten sa síce pokazilo počasie, ale príroda okolo všetko vynahradila. Cesta nás zaviedla aj k majestátnemu vodopádu Feigumfossen, ktorý má po Vettisfossen druhý najväčší voľný pád v Nórsku. Cestou naspäť sme spravili nočné zastávky vo švédskom Göteborgu a Malmö. Cez posledný deň sme si užili nádheru dánskej Kodani a na noc sme vyrazili domov.
Počasie je nevyspytateľné
Nórske počasie je kapitola sama o sebe. Nám našťastie pršalo len dva dni, ale pred našim príjazdom pršalo dva mesiace takmer nonstop, čo bolo vidno hlavne na turistických chodníkoch. Veľa ich bolo zatopených vodou a všade bolo blato. Kto nemal nepremokavé topánky, mal problém.
Keď cez deň svietilo slnko, dalo sa v pohode vyzliecť do trička. V noci však teplota prudko klesla k nule. V takom prípade sme boli vďační za spacáky do mínusových teplôt. Neustály problém bol z vlhkosťou vzduchu. Oblečenie dlho schlo a večer sme ho museli schovať, lebo by v noci znovu navlhlo. Niekedy trvalo aj dva dni, než sa oblečenie úplne vysušilo, čo pri neustálom presúvaní spôsobilo zápach v aute.
Keď nám na túre začalo pršať, nebol to ani úplne plnohodnotný dážď, skôr len hmla, ktorá sa intenzívne zrážala na oblečení. Všetko bolo behom chvíle mokré a chodníky začali byť na strmších miestach nebezpečné.
Hovorí sa, že kto nešiel trajektom, ako by ani nebol v Nórsku. Ak je pekné počasie, oplatí sa namiesto trajektov využívať horské prejazdy. Hory odkryjú scenérie, ktoré z vody jednoducho neuvidíte.
Ceny v Nórsku
Priemerná cena stanovania v kempoch vychádzala v okolo 8€ na osobu. Záležalo hlavne od lokality. Pri najznámejších atrakciách boli kempy drahšie ale občas stačilo prejsť o 10km ďalej a ceny boli zrazu polovičné. Každý kemp v ktorom sme zakotvili bol skvelo zariadený. Nechýbali sprchy, toalety a elektrické variče. Veľa ich malo aj práčku a sušičku. Väčšinou sa dá platiť kartou a dohovoríte sa po anglicky, ale netreba sa na to spoliehať. Stalo sa nám v jednej známejšej lokalite, že nebrali karty a recepčná po anglicky nevedela.
V inom kempe sme na recepcii stretli Slováka, ktorý nám rozumel až veľmi dobre. Po „známosti“ nás ubytoval v luxusne vybavenej chatke za cenu stanu. Na samoobslužných chatách v horách sa platí okolo 300 korún na osobu, čo je v prepočte asi 33€. Keď sme tam prišli, stretli sme člena miestneho turistického spolku a ten nám povedal, že ak chceme len prespať a nepotrebujeme žiadne jedlo ani plyn, môžme aj zdarma.
Nafta a benzín sú drahšie, ale nieje to až taký veľký rozdiel ako u nás. Platí však pravidlo, že čím ďalej od veľkých miest, tým drahšie. Skoro každé známe miesto ma svoje platené parkovisko. Pod Kjeragom to bolo okolo 10€ a pod Trolltungou okolo 25€. Ceny v obchodoch môžu byť aj trojnásobne vyššie, ako u nás. Vždy to záleží na tom, ako si človek dopraje. Dovážané potraviny sa nám zdali drahšie, ako domáce. Napríklad krevetový šalát stál okolo 1€ a bol taký chutný, že sa dal jesť stále.
Suma summarum
Celkový rozpočet som v predstihu odhadol na 550€, ktoré som od každého účastníka dostal vopred. Z tejto sumy som platil požičanie mikrobusu, diaľničné známky, mýtne poplatky na mostoch, mýto v Nórsku, parkovné v mestách a na atrakciách, naftu a olej do auta, trajekt cez fjord, ubytovanie v kempoch a rôzne poplatky za práčky a sušičky.
Cesta cez Dánsko-švédske mosty bola v konečnom prepočítaní lacnejšia, ako by bol trajekt z Dánska do Nórska. Pri vrátení auta som doplácal 1,75€, lebo sme o malý kúsok prekročili limit 6600km. Keď som doma prerátal všetky bločky a pozrel výpis z účtu, vyšla mi suma 2943€. Po rozrátaní medzi deviatich ľudí to vyšlo 327€ na osobu. Táto suma všetkých prekvapila a aj nesmierne potešila.
