Epic blog from

Slovinsko, krajina ktorá je známa najmä pre svoje prírodné bohatstvo a bohatú históriu. Objaviť všetky skryté poklady, ktoré toto relatívne malé územie ukrýva, by vám zabralo celý život. Samozrejme môžete svoju dovolenku stráviť pri spoznávaní top atrakcií, ako sú Predjamský hrad, Škocjanské jaskyne, či Bledské jazero a pridať sa tak k davom turistov, ktorých tu pravdepodobne stretnete. Ak sa však chcete ponoriť viac do hĺbky a spoznať menej známe lokality, kde budete často sami, ste na správnom mieste. Vytvorili sme pre vás zoznam 10 ukrytých miest, ktoré sa nám pri návštevách Slovinska podarilo objaviť a ktoré rozhodne stoja za vašu pozornosť.   

1. Krasji vrh

Tento na prvý pohľad nezaujímavý, 1768 metrov vysoký vrchol je najvyšším bodom hrebeňa Polovnik, ktorý sa tiahne nad Sočou, severne od mesta Kobarid. Napriek tomu, že v okolí sú ďaleko vyššie vrcholy, Krasji vrh prekvapí svojim výhľadom. Okrem výhľadu na spomínanú Soču, ponúka výhľad aj na masív Kanin (2587 m), ako i na juhozápadnú časť Triglavského národného parku, ktorej dominuje neďaleký vrchol Krn (2244 m). 

Počas druhej svetovej vojny bol Krasji Vrh dejiskom ťažkých bojov medzi talianskou a rakúsko-uhorskou armádou. Vo vápencových skalách pod vrcholom nájdete pozostatky starých vojenských bunkrov, tunelov, či delostreleckých pozícii a medzi balvanmi môžete pozorovať aj zvyšky delostreleckej munície.    

Ako východiskový bod slúži planina Zaprikraj, kde sa nachádza múzeum v prírode, zamerané na vojenskú históriu. To predstavuje dobre opevnenú taliansku obrannú líniu frontu Isonzo. S príjemným prevýšením 600 metrov na 4,5 kilometre ide o stredne náročnú turistiku, ktorú sú užije každý milovník histórie a úžasných výhľadov. Ak budete počas turistiky dávať pozor, objavíte aj odbočku k „Snežna Jama“, čo je priepasť s jaskyňou, celoročne zasypanou snehom.

2. Planina v Lazu

Planina v Lazu je jednou z najkrajších Fužinských horských pastvín. Leží v kotline medzi vrcholmi Ogradi (2087 m), Debeli Vrh (2302 m), Kreda (2025 m) a Slatna (2077 m). Scenéria salašov v nadmorskej výške 1560 metrov, obklopených dvojtisícovými horami je naozaj dramatická. Zároveň je Planina v Lazu najautentickejšou zachovanou pastierskou osadou v celých Julských Alpách.

Prvé písomné zmienky o tomto mieste pochádzajú už zo začiatku 16. storočia, avšak predpokladá sa, že človek obýval toto územie už omnoho skôr, o čom svedčia početné povrchové jamy po ťažbe železnej rudy. Počiatky osídlenia siahajú až do mezolitu, o čom svedčí nález ohniska pod skalným previsom pri Žagarjeve glave, ktorý sa radí medzi najstaršie stopy človeka v Julských Alpách.

Salaše sú charakteristické dodnes zachovalou tradičnou architektúrou. Typická je vyvýšená obytná časť umiestnená na koloch, doplnená otvoreným priestorom pod budovou, ktorý tak mohol slúžiť ako akási maštaľ pre dobytok. Výroba syra je tu stále dôležitou činnosťou a to najmä v lete, kedy sa po pastvinách potuluje dobytok. V lete je otvorený aj Petričev Stan, najzachovalejšia budova pastviny s otvoreným dreveným ohniskom.

Najjednoduchšie sa na Planinu v Lazu dostanete po turistickom chodníku z nižšie položenej planiny Blato, na ktorú vedie platená horská cesta. Na necelých štyroch kilometroch vystúpate takmer 500 výškových metrov. Nádherná príroda v okolí a masívne štíty hôr, ktoré budete obdivovať z idylickej planiny však stoja za námahu. 

3. Veli Badin

Veli Badin, nazývaný aj Uši Istrie je vápencový skalný útes, ktorý nájdete pri dedine Sočerga, len pár desiatok metrov od Chorvátskej hranice. Útes vytvára jedinečné skalné previsy, najväčší z nich je až 12 metrov vysoký a 13 metrov hlboký, čo z neho robí najväčší skalný previs v Slovinsku. Názov Uši istrie je výsledkom ľudskej predstavivosti. Previsy vytvárajú špecifickú ozvenu a ak sa postavíte úplne dovnútra, v obklopení skál máte pocit, ako by ste sa pozerali von z ucha.

Oblasť je však chráneným územím, v ktorom hniezdia ohrozené vtáky, medzi nimi napríklad aj Skaliar modrý, ktorého spoločenská hodnota je určená na 2000 €. Pri návšteve preto nerušte vtákov hlukom a dodržujte pokyny, ktoré si prečítate ma informačnej tabuli pod útesom. Tá okrem iného informuje aj o tom, že by ste mali návštevu podniknúť až po deviatej hodine ráno. Neďaleko útesu, priamo na turistickom chodníku sa nachádza aj ďalšia zaujímavosť. Je ňou 6 metrov dlhý a 4 metre vysoký skalný most.

Ako východiskový bod slúži parkovisko pri kostole svätého Kvirika, ktorý sa nachádza nad dedinou Sočerga. Trasa k útesu má 2 kilometre a klesá okolo 160 výškových metrov. Ak sa budete pozorne dívať, môžete cestou objaviť aj balvany, ktoré zdobia skameneliny.   

4. Unška koliševka

Priepasť Unška koliševka, ktorá vznikla prepadnutím stropu jaskynne, vytvorenej podzemnou riekou Rak, je slovinský unikátom. Je hlboká 125 metrov a široká v priemere 200 metrov čo z nej robí jednu z najväčších priepastí Slovinska. Zároveň je však zaujímavá aj z úplne iného dôvodu. V medzivojnovom období patrila časť slovinského územia Taliansku. Talianski vojaci tu vybudovali sieť podzemných tunelov a zákopov, ktoré boli súčasťou Alpského valu. Vďaka tunelom sa tak mohli dostať nepozorovane aj na slovinské územie. 

Predpokladá sa, že všetky tunely mali spolu dĺžku takmer 15 kilometrov. Väčšina z nich je zasypaná, zamurovaná alebo zatopená. Voľne prístupných je asi 1,5 kilometra chodieb, z ktorých niektoré ústia priamo v útese nad priepasťou. Iné ústia do lesov na okolí, von sa dá však vyliezť len po strmých rebríkoch. Nájsť tieto vchody v lese bez presnej polohy je nadľudský výkon. Prieskum tunelov je zábavný a relatívne bezpečný, navyše sem vedie štrková lesná cesta, vďaka čomu sa sem dá bez problémov dostať aj autom.    

5. Gregorčičev slap

Vodopád Gregorčičev nájdete v strmej rokline Volarje, na pol ceste medzi mestami Tolmin a Kobarid. Dostal meno po slávnom slovinskom básnikovi Simonovi Gregorčičevovi, ktorý sa narodil v neďalekej osade Vrsno, kde môžete navštíviť jeho pamätnú izbu. S výškou 88 metrov sa radí medzi najvyššie vodopády Slovinska, zároveň však patrí medzi tie menej navštevované. Dôvodom je najmä prístupnosť. 

Počas návštevy musíte najskôr zostúpiť po strmom chodníku do rokliny, čo je počas dažďa naozaj nebezpečné. Keď sa dostanete až k vodopádu, zistíte že musíte vystúpať ďalší strmý úsek, ktorý je dokonca zaistený lanom. Odmena však stojí za to, bezprostredný výhľad na masu vody, ktorá sa plazí po skale a s hukotom dopadá do malého jazierka je dychberúci.

V tej istej rokline nájdete aj ďalšie dva vodopády, 104 metrov vysoký vodopád Brinta, ktorý však nie je ani z ďaleka taký mohutný ako Gregorčičev a oveľa menší vodopád Malenšček. Ako východiskový bod slúži osada Selce. Trasa má niečo cez 1,5 kilometra so stúpaním a klesaním okolo 170 metrov. Strmý terén rokliny, divoká príroda a vodopád s mohutným prietokom, ktorý všade rozprašuje vodnú triešť sú zárukou jedinečného zážitku.

6. Kobilja Glava

Kobilja Glava je 1475 metrov vysoký, trávnatý a ľahko dostupný vrchol, ktorý sa týči východne od mesta Tolmin. Zároveň je najvyšším vrcholom v okruhu štyroch kilometrov, takže ponúka naozaj veľkolepé a fotogenické výhľady, na dvojtisícových velikánov Júlských Álp. Severnému výhľadu kraľuje hrebeň Dolného Bohinjského pohoria, ktorý je najdlhším súvislým hrebeňom v Slovinsku. Na juh sa otvárajú výhľady do údolia rieky Soča a na množstvo menších vrcholov v predhorí Álp.

Ako východiskový bod slúži parkovisko vedľa cesty pri planine Stador. Na dvoch kilometroch tu vystúpate 450 výškových metrov, ktoré však stoja za námahu. Vrchol má magickú atmosféru hlavne v zimnom období, kedy sú okolité kopce zaviate snehom. Naspäť sa nemusíte vracať tou istou cestou. Ak budete pokračovať hrebeňom na sever, zídete na planinu Lom, odkiaľ sa dá vrátiť po ceste. 

Južne od planiny Stador vedie cesta na trávnatý vrchol Kobala (1080 m), ktorý slúži ako štartovacie miesto pre paraglajdistov. Počas zimy sú tu nádherné východy a západy slnka, ktoré môžete obdivovať priamo z auta. Teda za predpokladu, že na ceste nebude veľa snehu a nebude uzavretá. 

7. Grad Gewerkenegg (Mestské múzeum Idrija)

Hrad Gawerkenegg nie je typickým hradom, na aké sme zvyknutí. Nikdy neslúžil potrebám žiadnej šľachty, ani nemal strategickú vojenskú pozíciu, bol vybudovaný na podporu banskej činnosti. Po objavení ortuti na konci 15. storočia sa v Idriji začali banské aktivity, ktoré postupne smerovali vývoj mesta aj širokého okolia. Hrad bol postavený v rokoch 1522 až 1523 súkromnými majiteľmi bane a slúžil v tom čase ako kancelárie a ubytovanie pre riaditeľa, vedenie a ich rodiny. Okrem toho bol využívaný aj ako sklad ortuti až do konca 18. storočia, kedy bol v meste postavený samostatný banský sklad. Ortuť v ňom začínala svoju púť do celého sveta. 

Názov Gewerkenegg bol odvodený z nemčiny a znamenal v preklade „banícky hrad“. Mal približne obdĺžnikový tvar s tromi obrannými vežami a padacím mostom. V strede východnej steny dominuje hodinová veža. V súčasnosti je to jedna z najstarších budov v meste a od roku 1953 je sídlom Mestského múzea Idrija. Na 2000 metroch štvorcových môžete objaviť bohatú banícku históriu mesta, vydať sa po stopách ortuti, obdivovať zbierku minerálov, či Idrijskú čipku, ktorá je právom zapísaná v zozname nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO. 

Múzeum má spolu 11 stálych zbierok a patria k nemu aj budovy v meste a širokom okolí. Ako príklad spomenieme Banícky dom, dom spisovateľa Franca Bevka, či partizánsku nemocnicu Franja. Baňa v Idriji bola svojho času druhou najväčšou ortuťovou baňou na svete. Za 500 rokov ťažby bolo pod mestom vyhĺbených až 700 kilometrov štôlní, ktoré siahali do hĺbky 382 metrov a vyťažilo sa tu až 147 tisíc ton drahých kovov. Dnes je väčšina uzavretá, môžete však navštíviť štôlňu Antonijev rov, najstaršiu štôlňu bane, ktorej vchod bol vyhĺbený v roku 1500 a je zároveň najstarším v Európe.   

8. Šunikov vodni gaj

Šunikov vodni gaj v preklade Vodný háj Šunik sa nachádza v doline potoka Lepenjica,  v západnej časti Triglavského národného parku. Tesne nad sútokom Lepenjice s potokom Šunik vyhĺbila Lepenjica do podložia nádherné, 150 metrov dlhé a miestami až 10 metrov hlboké koryto. Voda sa prediera medzi machom zarastenými skalami a vytvára množstvo kaskád a vodopádov, ktoré sa strácajú v smaragdových jazierkach. 

Cestou ku korytu môžete vidieť aj zvyšky starého mlyna, ktorý fungoval až do prvej svetovej vojny, ako aj pozostatok starej píly, ktorej koleso sa točilo do polovice 20. storočia. Ako východiskový bod pre turistiku slúži parkovisko v doline Lepena. Trasa je dlhá okolo 1,5 kilometra s minimálnym prevýšením, je preto ideálna na výlet s deťmi, aj pre ľudí ktorí majú radi zvuk zurčiacej vody uprostred nádhernej prírody. 

9. Planina Zajamniki

O prvenstvo medzi najfotogenickejšími slovinskými planinami by sa mohla uchádzať práve Planina Zajamniki. Leží na juhozápadnom okraji krasovej náhornej plošiny Pokljuka, obklopená hustými lesmi Triglavského národného parku. Na vyše pol kilometra dlhej horskej pastvine nájdete približne 60 pastierskych dreveníc a salašov, ktoré sa sústredia okolo kľukatej cestičky. Celú scenériu dotvára dramatická panoráma Júlskych Álp aj Triglavu (2864m), najvyššieho vrcholu krajiny. V lete obsadí okolité pastviny pasúci sa dobytok, čo tomuto miestu dodá ešte magickejšiu atmosféru, v ktorej akoby sa zastavil čas. 

Dostať sa sem však nebude bez námahy. Aj keď na planinu vedú štrkové cesty, vjazd majú povolený len majitelia pozemkov. Najlepší východiskový bod je z veľkého parkoviska pri hoteli Jelka na planine Goreljek. Na planinu a späť je to 10 a pol kilometra, so stúpaním a klesaním asi 300 metrov. Námahu však v cieli isto oceníte, keďže táto horská pastvina s drevenicami je fotogenická azda viac, ako známa Velika planina, ktorú nájdete v Kamnicko-Savinjských Alpách. 

10. Rakov Škocjan

Aj keď je Rakov Škocjan často mylne zamieňaný so Škocjanskými jaskyňami (Škocjanske jame) kvôli podobnému názvu, jedná sa o úplne iné miesto. Toto nádherné krasové údolie vytvorila podzemná rieka Rak, vytekajúca z jaskyne Zelške jame. Prvých 300 metrov tečie cez jaskyne a priepasti, ktoré vznikli po zrútení pôvodného stropu. Na dne sa nachádza doslova stratený svet, do ktorého sa dá zísť strmým chodníkom a vyraziť na prieskum. Čaká vás bujná vegetácia, žblnkajúca voda, vysoké skalné steny, či malý skalný most, ktorý hrdo stojí na vrchole jednej z priepastí. 

Rieka z jaskyne vyteká na povrch a po 2,5 kilometri vteká do jaskyne Tkalca jama. Cestou ešte preteká popod veľký skalný most, ktorý je mostom v pravom slova zmysle. Vedie po ňom totiž cesta. Na dno jaskyne sa dá taktiež zostúpiť strmým chodníkom. Z veľkej miestnosti uvidíte divokú vodu, ktorá sa stráca v útrobách tmavej a neprístupnej jaskyne. Podľa dostupných informácii má jaskyňa 2885 metrov a končí ponorom. Údolie bolo v roku 1949 vyhasené za prvý Krajinski park Slovinska. Vedie ním aj náučný chodník a patrí medzi ozajstné unikáty krajiny.

Slovinsko je nádherné a rozmanité, vybrať preto len 10 zaujímavých miest je ťažká úloha. Určite vám časom prinesieme ďalšie zaujímavé miesta, ktoré sme na našich cestách objavili. 

Prečítajte si aj ďalšie články na našom Blogu  

Malá krajina s veľkým srdcom. 10 dôvodov prečo navštíviť Slovinsko

Na skok od Bratislavy. Najkrajšie vysokohorské turistiky, ktoré zvládnete za jeden deň (1. časť)

Na skok od Bratislavy. Najkrajšie vysokohorské turistiky, ktoré zvládnete za jeden deň (2. časť)

Krajina ohňa a ľadu. 10 dôvodov prečo navštíviť Island

Ako naplánovať lacný trip po Nórsku? Rady, ktoré vám ušetria peniaze