Sveti Ilija (Vrmac)

Sveti Ilija je síce nenápadný, 766 metrov vysoký vrchol (rôzne zdroje uvádzajú 765 – 785 metrov), ktorý však ponúka jedinečný výhľad na celý Kotorský záliv (Boka Kotorská). Je najvyšším vrcholom vápencového hrebeňa Vrmac, ktorý sa zarezáva hlboko do zálivu a tvorí tak prirodzenú bariéru medzi jeho Tivatskou a Kotorskou časťou.

Vďaka tomuto pohoriu bolo mesto Kotor dokonale skryté a chránené, čo si uvedomovala aj Rakúsko-Uhorská monarchia. Na ochranu svojich strategických prístavov a prístupových ciest vybudovala na hrebeni sieť opevnení, ktoré zahŕňali pevnosť Vrmac, batérie Škaljari, pevnosť Kavač a množstvo ďalších delostreleckých batérií, muničných skladov či pozorovateľní, ktoré boli navzájom prepojené dodnes zachovanými cestami.

V pláne bolo aj postavenie ďalšej veľkej pevnosti na vrchole Sveti Ilija, no tento zámer zastavila prvá svetová vojna. Pozostatky vojenskej činnosti sa však dajú vidieť prakticky všade. Okrem ruín vojenského zázemia a nádherných výhľadov na široké okolie zaujme vrchol aj nevšednou dominantou. Nachádza sa tu veľký plechový billboard s čiernohorskou vlajkou, ktorý je viditeľný až z pohoria Lovćen.

Na vrchole Sveti Ilija stojí aj malá budova so železnou vežou (pravdepodobne bývalý vysielač), ktorá našla využitie aj po skončení svojej životnosti. Podľa hrubej vrstvy trusu si v nej miestni farmári zriadili maštaľ pre ovce a kozy.

Na vrchol Sveti Ilija vedie stará vojenská cesta, ktorá prechádza celým hrebeňom pohoria. Existuje viacero prístupových možností, no najjednoduchšia je turistika od pevnosti Vrmac, ku ktorej vedie asfaltová cesta zo sedla Trojica. Pri ceste z Kotoru ide o malú odbočku vpravo pred pevnosťou Trojica, tesne pred odbočkou na známe Kotorské serpentíny.

Auto môžete odstaviť priamo pri Vrmaci a spojiť turistiku s prehliadkou dobre zachovalej pevnosti, alebo môžete pokračovať približne o 300 metrov ďalej, kde sa cesta ostro stáča o 180 stupňov k miestnej farme založenej v ruinách bývalých vojenských objektov. Auto môžete nechať priamo v tejto zákrute, kde sa nachádza odbočka na štrkovú cestu, ktorá vedie pomedzi ďalšie vojenské budovy priamo na hrebeň.

Táto cesta vás privedie cez borovicový lesík k vysielaču, za ktorým sa začnú objavovať prvé výhľady na Boku. Cesta pokračuje ešte niekoľko kilometrov a je veľmi výrazná. Môžete obdivovať zručnosť rakúsko-uhorských staviteľov, ktorí dokázali ukladať kamene v násypoch s takou presnosťou, že vydržali neporušené dodnes.

Prvé a jediné výrazné rázcestie, na ktoré narazíte, vám nedá na výber. Cesta vľavo pokračuje mierne dole kopcom a dostanete sa ňou k dedine Gornja Lastva. Cesta vpravo pokračuje do mierneho kopca a po pár metroch od rázcestia narazíte na širokú rovnú plošinu, kde sa stáča o 180 stupňov smerom k vrcholu.

Ak máte auto, ktoré si poradí s miernym stúpaním po makadamovej ceste a ľahším terénom, môžete sa teoreticky dostať až sem a ušetriť si tak dlhšiu túru. Ďalej pokračujú serpentíny, cesta sa stáva členitejšou a náročnejšou, až sa postupne mení na úzky chodník. Po ceste si môžete všímať viacero pozostatkov budov a batérií.

Vrchol vás privíta výhľadom na veľkú časť Kotorského zálivu aj na masívne pohoria Orjen a Lovćen, ktoré ho obklopujú.

Voľne prístupné