Antonijev rov (ortuťová baňa Idrija)

Nenápadné mesto Idrija by dnes pravdepodobne bolo iba malou dedinou, ak by sa pod jeho povrchom nenašlo živé striebro. Miestna ortuťová baňa bola svojho času druhým najväčším producentom ortuti na svete (prvé miesto patrilo bani Almadén v Španielsku). Ťažba začala v poslednom desaťročí 15. storočia, spočiatku však išla pomaly. Prelom nastal v roku 1508, kedy bola objavená rozsiahla rumelková žila (novší názov cinabarit), ktorá je jedným z hlavných minerálov slúžiacich na výrobu ortuti. 

Aj napriek stúpajúcej ťažbe v 16. storočí, kvôli sporom súkromných spoločností neprišlo k významnému rozvoju a modernizácii. Zmena prišla až v roku 1575, kedy sa baňa stala majetkom Habsburgovcov. Za 500 rokov ťažby bolo pod mestom vyhĺbených neuveriteľných 700 kilometrov štôlní, ktoré siahali do hĺbky 382 metrov a vyťažilo sa tu až 147 tisíc ton drahých kovov. S príchodom nových technológií a materiálov šetrnejších k životnému prostrediu cena ortuti postupne klesala, až sa v roku 1977 ťažba dočasne zastavila. Ceny ortuti už nestúpali a tak sa v roku 1988 začalo s prípravami na úplné uzatvorenie bane. 

V bani sa nachádzajú rôzne zaujímavé stroje

Aj napriek tomu, že posledná rotačná pec bola odstavená v roku 1995, si baňa vyžiadala ďalšie nemalé investície kvôli ochrane mesta Idrija, ktoré stojí priamo nad ňou. Najspodnejšie horizonty, ktoré sú vyrazené v pevných horninách boli zaliate vodou. Na zabezpečenie vrchnejších častí bane, ktoré sú v nestabilných vrstvách, bolo použitých až 173 tisíc metrov kubických betónu a 130 tisíc metrov kubických injektážnej malty. 

Po zastavení ťažby príbeh bane pokračuje ďalej. Dnes môžu návštevníci navštíviť Antonijev rov, najstaršiu štôlňu v bani, ktorej vchod bol postavený už v roku 1500 a je zároveň najstarším zachovaným banským vchodom v Európe. V podzemí čaká na návštevníkov náučná prehliadka s ukážkami banskej činnosti, technológií a strojov. Nemôže chýbať ani zastávka v unikátnej podzemnej kaplnke. O tom, že ide o výnimočné miesto svedčí aj fakt, že je súčasťou Idríjského globálneho geoparku zapísaného v UNESCO.

Niektoré chodby v bani sú naozaj dlhé a klaustrofobické

Vchod do štôlne Antonijev rov nájdete v starej budove z 19. storočia. Dostanete sa sem po hlavnej ceste, ktorá vedie do centra. Pri budove je malé parkovisko, ak by však bolo plné, odbočte vľavo vedľa vstupnej budovy a po ceste do kopca sa dostanete na veľké parkovisko, nad miestnym hypermarketom Spar. Prehliadka trvá asi jeden a pol hodiny, na dĺžke 1,2 kilometra. Každý návštevník dostane pri vstupe kombinézu a prilbu.

Ak cestujete autobusom, priamo pred vstupom do hypermarketu sa nachádza autobusová stanica, kam jazdia pravidelné linky z rôznych smerov, vrátane hlavného mesta Ľubľany. Pre viac info pozri oficiálnu stránku prepravcu. 

Sýpka Jeklenka. Maska bola pri práci v prašnom prostredí nevyhnutnosťou

Navštívte aj iné pamiatky, ktoré súvisia s banskou históriou mesta: 

• Hrad Gewerkenegg, ktorý v minulosti slúžil ako sklad a administratívna budova ortuťovej bane. Dnes v ňom sídli mestské múzeum.
• Topilnica Hg, ortuťová huta, v ktorej sa poprechádzate pomedzi autentické stroje. 
• Frančiškov jašek, banské stredisko s ťažnou vežou, v ktorom nájdete zbierku banských strojov aj najväčší zachovalý parný stroj v Slovinsku.
• Rudarska hiša, tradičný banský dom s ukážkou života baníkov mimo podzemia
• Kamšt, budova s obrovským vodným kolesom, ktoré slúžilo na čerpanie vody z útrob ortuťovej bane
• Klavže, mohutné a impozantne technicky prevedené kamenné priehrady, ktoré slúžili na splavovanie dreva pre potreby bane. V lesoch okolo mesta sú ukryté Putrihove klavže, Brusove klavže, Klavže na Idrijci a Kanomeljske klavže 

Vstup do bane je počas hlavnej sezóny možný každý deň, podľa mesiacov sa však líšia časy vstupu. Od decembra do februára je baňa počas pracovných dní zatvorená a navštevnosť je obmedzená len na dva vstupy cez víkendy a sviatky. Viac info na oficiálnej stránke.