Loading…

Epic blog from

Svet ti leží pri nohách, neboj sa ho spoznať



AUTOR Peter Mader
28.11.2018 06:10:50

Krajina ohňa a ľadu. 10 dôvodov prečo navštíviť Island

Island, krajina ktorá je snom nejedného cestovateľa. Zatiaľ čo mnohí ju už navštívili, pre ostatných ostáva zatiaľ nesplneným snom. Čo je ale na tomto ostrove, ktorý leží medzi Nórskom, Anglickom a Grónskom také čarovné a lákavé? Týchto 10 dôvodov vám ukáže, prečo by ste mali aj vy navštíviť krajinu ohňa a ľadu. 

1. Sopečná aktivita

Island leží na hranici dvoch litosférických dosiek, v mieste kde Stredoatlantický chrbát križuje horúcu škvrnu a vytvára tak riftovú zónu s bohatou sopečnou aktivitou. Na ostrove je 130 sopiek, z čoho je približne 30 aktívnych. Od počiatku osídlenia ostrova vybuchlo 18 z nich, niektoré aj v nedávnej minulosti. Mnohí cestovatelia a turisti zavítajú do krajiny práve kvôli nim.

Medzi najobľúbenejšie a najvyhľadávanejšie lokality patrí vulkanická trhlina Lakagígar, ktorá má dĺžku 25 kilometrov a pri jej erupcii v roku 1783 sa otvorilo 130 kráterov. Za zmienku stoja aj sopky Eyjafjallajökull, Katla, Hekla, Krafla, Askja, Grimsvotn, Eldfell a Snafellsjökull. Špecialitou sám o sebe je 213 metrov hlboký kráter sopky Thrihnukagigur, ktorá vybuchla naposledy pred 4000 rokmi. Vďaka vybudovanému výťahu sa môžu návštevníci pozrieť hlboko do útrob magmatickej komory. Je to jediný takto sprístupnený kráter na svete.

Okrem sopiek často turisti zamieria aj do lávových polí. Nachádzajú sa tu mnohé tunely, ktoré vytvorila tečúca láva. Rieka lávy, ktorá sa valila z kráteru na povrchu postupne chladla, zatiaľ čo pod povrchom tiekla ďalej. Keď erupcia skončila, láva pod povrchom odtiekla a zanechala prázdnu trubicu so stuhnutým stropom. Najväčšou lávovou jaskyňou ostrova je 1585 metrov dlhá Ví?gelmir. Napriek tomu, že sa do jaskýň organizujú výlety so sprievodcom, väčšina z nich je prístupná aj na vlastnú päsť.

V lávovej jaskyni Arnarker;     Foto: epicadventures.sk Kráter pri ceste do pohoria Landmannalaugar;     Foto: epicadventures.sk Jeden z kráterov vulkanického komplexu Krafla;     Foto: epicadventures.sk

2. Polárna žiara

Island patrí medzi malú hŕstku krajín, v ktorých sa dá pozorovať polárna žiara. Tá ročne priláka tisíce cestovateľov. Pre jej pozorovanie je najlepšie navštíviť krajinu mimo letnej sezóny, kedy sú dlhé dni a slnko takmer nezapadne. Najväčší výskyt je v mesiacoch Marec, Apríl, September, Október, menej počas zimy. Pri silnej intenzite sa dá pozorovať aj v osvetlených mestách, najviac si ju však vychutnáte ďaleko od všetkých svetiel. Nájsť také miesto nie je pri nízkej hustote obyvateľstva žiadny problém. Existujú mobilné aplikácie ako My Aurora Forecast, alebo Northern Eye Aurora Forecast, ktoré vedia s veľkou úspešnosťou predpovedať, kde bude polárna žiara najviac viditeľná. 

Polárna žiara nad ľadovcovou lagúnou Jökulsárlón;     Foto: wikimedia.org Polárna žiara pri rybárskom mestečku Höfn;     Foto: wikimedia.org Polárna žiara počas zimných mesiacov;      Foto: wikimedia.org

3. Termálne pramene

Navštíviť Island a nekúpať sa v termálnom prameni je ako ísť do Paríža a nevidieť Eiffelovu vežu. Krajina je bohatá na geotermálne pramene. Niektoré z nich sú využívané na výrobu elektrickej energie a vykurovanie domácností. Mnohé sú však využívané pre účely cestovného ruchu. Pre turistov je okolo ostrova vybudovaných nespočet bazénov s termálnou vodou. Najznámejším a najvyhľadávanejším zo všetkých je bazén s kúpeľami Blue Lagoon. Aj keď stojí celodenné vstupné v priemere 50 eur, zavíta sem takmer každý návštevník krajiny. 

Pre dobrodružnejších cestovateľov je k dispozícii množstvo prírodných prameňov po celom ostrove. Niektoré sú známe a navštevované, iné sú menej známe a hľadajú sa ťažšie. Mnohé z nich môžno nájsť na šikovnej mape stránky hotpoticeland.com. Ak sa rozhodnete pre prírodné pramene, určite nevynechajte Seljavellir, Landmannalaugar, Reykjadalur, Laugarvalladalur, Fosslaug, či Hellulaug. 

Okrem kúpania a priemyslu slúži bohatá geotermálna aktivita aj ako prírodné divadlo pre návštevníkov. Pozdĺž celého ostrova narazíte na desiatky bahenných a sírových prameňov, či gejzírov tryskajúcich vriacu vodu. Najznámejší z nich je gejzít Strokkur, ktorý vybuchuje každých 10-12 minút do výšky  20 metrov, a zriedkavo až do 40 metrov. Leží len pár metrov od Veľkého gejzíru, ktorý je však aktívny len počas zemetrasení. Vo svojej histórii dokázal vystreliť vodu až do výšky 170 metrov. 


Geotermálna elektráreň Kröflustö?;     Foto: epicadventures.sk Prírodné termálne kúpalisko v údolí Reykjadalur;     Foto: epicadventures.sk Strokkur gejzír;     Foto: epicadventures.sk

4. Ľadovce

Majestátne ľadovce sú neoddeliteľnou súčasťou ostrova, zaberajú až 11% jeho rozlohy. Najväčším ľadovcom krajiny je Vatnajökull, ktorý je z rozlohou 8100 kilometrov štvorcových aj druhým najväčším ľadovcom Európy. Cestovatelia môžu obdivovať jeho veľkoleposť počas jazdy po ceste číslo 1 (Ring Road). Na 150 kilometrovom úseku cesty sa postupne otvárajú výhľady na mnohé ľadovcové splazy, aj na najvyšší vrchol krajiny, 2110 metrov vysoký Hvannadalshnjúkur. 

Pri ceste je veľa odbočiek, ktoré vedú priamo k splazom, alebo k nádherným ľadovcovým lagúnam Fjallsárlón a Jökulsárlón. Tu si môžete zaplatiť plavbu okolo ľadových krýh a ak budete mať šťastie, uvidíte  tulene. K obľúbeným aktivitám patrí aj chôdza po ľadovci. Ak túžite po takomto dobrodružstve, môžete využiť služby platených sprievodcov, ktorý vás zoberú na niektorý zo splazov či dokonca na najvyšší vrchol. 
 

Majestátny ľadovec Mýrdalsjökull;     Foto: epicadventures.sk Jeden z mnohých splazov ľadovca Vatnajökull;     Foto: epicadventures.sk Ľadovcová lagúna Jökulsárlón;     Foto: epicadventures.sk

5. Vodopády

Island sa môže pochváliť niektorými z najkrajších vodopádov na svete, ako napríklad Seljalandsfoss, Hengifoss, Glymur, Haifoss, či Dynjandi. Ak by ste na internete hľadali fotky islandských vodopádov, pravdepodobne by vám vyhľadávač zobrazil pár tých najznámejších, ktoré by sa dookola opakovali. To by mohlo viesť k názoru, že ich na ostrove viac nie je, čo však nie je pravda.

Vodopády sú úplne všade. Krajina sa pýši stovkami pomenovaných aj nepomenovaných vodopádov. Veľa z nich sa však nachádza ďaleko od hlavných turistických trás, preto ich takmer nikto nepozná. Je len na vás, či sa vyberiete zabehnutou trasou po tých najznámejších, alebo zažijete dobrodružstvo pri hľadaní neznámych. 
 

122 metrov vysoký vodopád Háifoss;     Foto: epicadventures.sk Dettifoss, najmohutnejší vodopád Európy;     Foto: epicadventures.sk 60 metrov široká kaskáda vodopádu Dynjandi;     Foto: epicadventures.sk

6. Pešia turistika

Ak patríte k ľudom, ktorý milujú hory a turistiku, je pre vás Island ako stvorený. V krajine je vyše 150 pomenovaných vrcholov rôznej obtiažnosti, na ktoré vedú značené aj neznačené turistické chodníky. Nadšencov diaľkovej turistiky zaujme 55 kilometrov dlhá trasa Laugavegur, ktorá spája geotermálnu oblasť Landmannalaugar s údolím Thórsmörk. Pre milovníkov samoty a divočiny je ako stvorená prírodná rezervácia Hornstrandir, ktorá leží odrezaná od sveta ďaleko na severe Západných fjordov. Vyznávači adrenalínu môžu podniknúť ľadovcový výstup na najvyššiu horu krajiny.

Pre dokonalé výhľady netreba prejsť desiatky kilometrov, existuje množstvo vrcholov, ktoré sa dajú zvládnuť za pol dňa. Ak by ste chceli vystúpiť na niektorý z islandských vrcholov, nevynechajte Kirkjufell, z ktorého je výhľad na celý fjord Grundarfjör?ur; Kristínartindar, z ktorého je výhľad na ľadovec Skaftafelljokull, a vrchol Geldingafjall, z ktorého je výhľad na široké okolie majestátneho pohoria Dyrfjöll. 
 

Výhľad na pohorie Dyrfjöll;     Foto: epicadventures.sk Pohorie Landmannalaugar;     Foto: epicadventures.sk Nebezpečný chodník na Kirkjufell;     Foto: epicadventures.sk

7. Pozorovanie vtákov, tuleňov a veľrýb

Aj keď je Island často nehostinnou krajinou, počas letnej sezóny žije vlastným životom. Milióny migrujúcich vtákov zaplnia ostrovy a strmé útesy pri pobreží. Jednými z najpočetnejších sú rôzne druhy Mníšikov (Anglicky Puffins, Islandsky Lundi), ktorý sa stali akýmsi symbolom ostrova. Tieto "islandské papagáje" sú veľmi krotké a ročne prilákajú tisíce fotografov z celého sveta. Ich celková populácia sa odhaduje na 8-10 miliónov. Najrozšírenejším z nich je Mníšik bielobradý (Fratercula arctica), ktorého tu žije viac ako polovica svetovej populácie. Obľúbeným miestom pre ich pozorovanie je morský útes Látrabjarg, ktorý leží ďaleko v Západných fjordoch. 

Z morských cicavcov tu majú svoje zastúpenie tulene. Keď práve nelovia vo vode, vyhrievajú sa na skalnatom pobreží. Existuje niekoľko miest okolo ostrova, kde sa dajú pozorovať skoro stále. Okrem nich žije v bohatých moriach okolo Islandu až 20 druhov veľrýb, z toho 8 sa bežne pozoruje pri organizovaných zájazdoch loďou, ktoré sú veľmi obľúbené u mnohých cestovateľov.

Mníšik na okraji útesu Látrabjarg;     Foto: wikimedia.org Vráskavec obrovský pri islandských brehoch;     Foto: wikimedia.org Tuleň obyčajný je na ostrove najviac rozšírený;     Foto: wikimedia.org

8. Terénna jazda

Vydať sa na známe turistické atrakcie po asfaltových cestách zvládne každý začiatočník. Vydať sa však do islandského vnútrozemia je výsada len pre ozajstných nadšencov. Uprostred drsnej a nehostinnej sopečnej krajiny existuje veľký počet oficiálnych ciest s označením "F" (napr. F235), ktoré sú však väčšinou zjazdné len terénnym autom so zvýšeným saním do motora. Okrem nespevnených a ostrých kameňov sú najväčšou prekážkou a zároveň aj výzvou široké rieky bez mostov. Brodenie riek je v islandskom vnútrozemí na dennom poriadku. Pre nadšencov off-road jazdy je krajina splneným snom. 

Cesta číslo F214 s celkom kvalitným povrchom;     Foto: epicadventures.sk Aj takéto monštrá jazdia po islandských cestách;     Foto: epicadventures.sk Brodenie rozbúrenej rieky;     Foto: wikimedia.org

9. Islandské kone

Ak by ste sa opýtali Islanďanov, čo je ich najväčšia pýcha, mnohí by odpovedali kone. Islandské kone ani zďaleka nedosahujú veľkosť bežných koní, skôr pripomínajú prerastené poníky. Napriek tomu je to silné a odolné plemeno, ktoré vzniklo krížením nórskych, škótskych a írskych plemien počas osídlenia ostrova. Od roku 982 je zakázaný dovoz koní do krajiny, aby sa zachovala čistota plemena. Okrem bežných pohybov, ako je krok, klus a cval dokážu islandské kone navyše pomalší "tölt" a rýchlejší skeid (flying pace). Pri jazde islandskou krajinou vidíte kone naozaj všade. Mnoho chovateľov ponúka turistom organizované výlety v konskom sedle, pri ktorých odhalia miesta, kam sa bežný návštevník nedostane. 

Pri západe slnka v meste Borgarfjörður Eystri;     Foto: epicadventures.sk Islanský kôň predvádzajúci tölt;     Foto: wikimedia.org Správny kabát na zimu;     Foto: wikimedia.org

10. Vyhliadkové lety

Ak existuje na ostrove predražená atrakcia, ktorú musíte zažiť, budú ňou vyhliadkové lety. Kombinácia ľadovcov, sopečných kráterov, lávových polí, čiernych púští, ostrých vrcholov, širokých riečisk a modrých jazier je dychvyrážajúca. Existuje veľa cestovných agentúr, ktoré ponúkajú lety helikoptérou, alebo lietadlom, s rôznou dĺžkou letu. Lacnejšie lety sú väčšinou zamerané na konkrétnu oblasť, ako poloostrov Reykjanes, pohorie Landmannalaugar, či ľadovec Mýrdalsjökull. Drahšie lety vás zoberú na okružnú jazdu okolo rozsiahleho územia, počas ktorej uvidíte to naj z Islandu. 

 

Islandské naj

- Najvyšší bod krajiny: Hvannadalshnjúkur (2110m n.m.) 
- Najväčší ľadovec: Vatnajökull (8100km²)
- Najdlhšia rieka: Þjórsá (Thjórsá – 230km)
- Najmohutnejšia rieka: Jökulsá á Fjöllum (priemerný prietok 183m³/s )
- Najväčšie jazero: Þórisvatn (Thórisvatn 88km²)
- Najhlbšie jazero: Jökulsárlón (248m)
- Najvyšší vodopád: Morsárfoss (okolo 240m, viditeľný od roku 2007, nahradil dovtedy najvyšší Glymur)
- Najmohutnejší vodopád: Dettifoss (44m vysoký s priemerným prietokom 193m³/s)
- Najvyšší gejzír: Geysir (až 122m, aktívny pri zemetraseniach)
- Najmladší ostrov: Surtsey (vznikol pri podmorskej erupcii medzi rokmi 1963 až 1967)
- Najsevernejší bod: Kolbeinsey (ostrov za polárnym kruhom)
- Najjužnejší bod: Surtsey (ostrov)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar (Bjargtangaviti - maják)
- Najvýchodnejší bod: Hvalbakur (ostrov)